|
|
TYPY NA JEDNODŇOVÉ VÝLETY
|
|
|
|
|
|
Mariánske pútnicke miesto ( 17 km od objektu ) je
unikátne dreveným betlehemom, ktorý sa radí medzi najväčšie na
svete. Jeho unikátnosť potvrdzujú stovky malých pohyblivých figúrok,
ktoré majster Pekara z Rajeckých Teplíc vyrezával 15 rokov. Toto
rezbárske dielo je dlhé 8,5
m a široké 3 m. Autor tu vyjadruje
slovenské zvyky, kultúru, remeslá a spôsob života. Dajú sa tu
rozoznať mnohé reálne stavby z celého Slovenska.
|
|
|
 
|
|
|
|
|
|
|
Najvyššie
položená obec Rajeckej doliny vznikla v polovici trinásteho
storočia. Rázovitá obec Čičmany ( 24 km ) je známa
jedinečným súborom stavieb z dreva s charakteristickou výzdobou.
|
|
|
|
|
Lovecký zámok dal vybudovať gróf Ballestrém, ako príležitostné
sídlo grófskej rodiny v roku 1916, podľa vzoru francúzskej
architektúry. Nachádza sa, v tichom prostredí Malofatranskej doliny asi 6 km od objektu.
|
|
Prvá
písomná zmienka ako o hrade je z roku 1113. K najznámejším
vlastníkom hradu patrili Matúš Čák Trenčiansky,Korvínovci
, Thurzovci a od roku 1644 ho 300 rokov obývali Pálfiovci. Pod zámkom je
jaskyňa so sladkovodnými jazierkami, z ktorej vystupuje na nádvorie
26 metrová studňa. Od roku 1950 je v zámku múzeum.
Mesto
Bojnice ( 55km ) sa pýši aj jednou z najväčších zoologických
záhrad v Európe. Celý výlet môžete ukončiť na termálnom
kúpalisku v blízkosti zámku a zoo.
|
|
|
|
|
|
|
Ku hradu vedie
turistický chodnik s dĺžkou trasy približne 2,5 hod.
|
Lietavský hrad je druhá
najväčšia zrúcanina na Slovensku. Nachádza sa medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná asi 7 km od objektu. Hrad
postavili po roku 1241a neskôr sa spája s menom Matúša Čáka , s
kráľom Žigmundom a Františkom Thurzom.
|
|
|
|
|
Súľovský hrad, postavený za účelom pozorovania
okolitých ciest, leží vo výške 660 m.n.m. a patrí k
najneprístupnejším hradom na Považí. Hrad sa prvý krát spomína
v listine kráľa Mateja Korvína zo 4. júna 1470. Zrúcanina hradu je
situovaná v Súľovských vrchoch nad obcou Súľov - Hradná.(10 km) Je to ideálna
trasa pre cykloturistiku, pešiu túru a v zimnej sezóne pri dostatku
snehu aj pre bežkárov.
|
|
Budatínsky Zámok je historickou a architektonickou pamiatkou
Žiliny. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a
vodnými priekopami. Jeho najstaršou časťou je mohutná
ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v
čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13.
storočia. Dnes slúži ako múzeum drotárskych techník a pod.
|
|
|
|
Na okraji
západnej časti pohoria Malá Fatra,nad riekou Váh,sa vypína zrúcanina
Strečanského hradu , osadeného do strmej vápencovej skaly vo
výške asi 420 m.n.m.
Praveké nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná
už v dobe bronzovej a železnej. Strečno patrilo medzi
kráľovské hrady.
|
|
Hoci prvá písomná zmienka o ňom pochádzala až z
roku 1316, s istotou môžeme predpokladať, že existoval
už v 13. storočí. Spolu s inými hradmi na Považí sa aj
Strečno spomína ako miesto, kde sa od obchodníkov vyberalo clo.
Jedným z majiteľov bol František Vešeléni, ktorého
manželkou bola známa Žofia Bošňáková ležiaca
dodnes v kostolem v neďalekej Tepličke n/ Váhom.
|
|
Plavba na plti prechádza úsekom Váhu – z hranice
žilinského a martinského okresu s cieľovou stanicou - obec
Strečno. Návštevník sa pri plavbe 7 km úsekom, ktorá trvá
cca 1 hod., bezprostredne zoznámi s najnebezpečnejšími,
históriou opradenými úsekmi pltníctva v minulosti - skalami Margita a
Besná atď. Kapacita plte, so zaručenou bezpečnosťou a
pohodlím, je 12 osôb.
|
Plť je
ovládaná dvoma pltníkmi, ktorí cestujúcich počas plavby
kvalifikovaným výkladom oboznámia so zaujímavosťami v štyroch
jazykoch.
|
|
|
( Varínsky hrad )
|
Zrúcaniny hradu priamo nad Váhom tvoria výraznú dominantu
Považia. Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej
Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala tokom
rieky Váh. Patril Varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín,
spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna,
ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Prvýkrát sa tak spomína v roku 1384.
|
|
Žilinu a okolie 15 januára 1858 zasiahlo silné
zemetrasenie, ktorého centrom bol vrch Minčol (1364m) na
turčianskej hranici.Pri zosuve pôdy bol kostol sv. Heleny
natoľko poškodený, že v ňom nemohli byť
bohoslužby a roku 1877 kostol uzavreli. Dnes zo starobilého kostola
zostala len zrúcanina. V ruinách sa zachovali obvodové múry, kamenná
veža, válcové prípory a niektoré gotické architektonické
články, ako detaily južného portálu zo 14. - 15. storočia.
|
|
|
|
